Expedície

Kde to všetko začalo?

Ako to všetko začalo?


Roku 2012 sa skupina gymplákov rozhodla, že bude cestovať na motorkách. Lebo baby vraj letia na motorkárov. No malo to len jeden háčik. Nemali sme motorky. Hľadali sme stroj vhodný na cestovanie, keď nás zaujal reklamný plagát z 80-tych rokov. A bolo rohodnuté. Keď cestovať, tak na Babette! Žiadnu vedu sme z toho nerobili, bolo to lacné, pomerne ľahko opraviteľné a dymilo to z výfuku. Poriadne to dymilo!

PS: Doba, keď dievčatá leteli na Babetty ešte nenastala... a pravdepodobne nikdy nenastane ;-)

Prvá "expedícia" 2012

3 Babetty, 1 skúter, 6 dní, 500 km

Máte 17 rokov, jeden sen a dve možnosti. Buď nič neurobíte a budete slepo veriť v zázrak, že sa časom niečo zmení a váš sen sa jednoducho splní. Alebo si ten sen jednoducho splníte. Našťastie, sme ten druhý prípad.
A čo bol vlastne ten náš sen? ...cestovať. Čo to znamená? Nepresedieť prázdniny doma za počítačom, zažiť niečo nové, baviť sa... baviť sa tak, ako nikdy doteraz. Ako to už len býva, keď sa vydáte na cestu s najlepšími kamošmi. Asi to pre nás znamená cestovanie. Pre každého to isto znamená niečo iné, a to je na tom to krásne.
Ale späť k veci. Mali sme 17 a jeden sen. Sen cestovať. Cestovať na motorkách a byť slobodní. No stále sme mali tých 17. No hej, a nemali sme motorky. Mali sme však niečo lepšie. My sme mali Babetty. No vlastne nemali sme ich my, ale naše babky, dedovia, súrodenci... Po mesiacoch plánovania, ako sa na prvú "expedíciu" patrí, sme dali dokopy 3 Babetty, jeden skúter a 5 bláznov. Cieľ bol jasný. 500 kilometrov a 6 dní na cestách. Nesmejte sa, my sme to skutočne plánovali mesiace. A všetko len preto, lebo nás to bavilo. Rovnako ako nás to baví doteraz, len vo väčšom. No bez tohto prvého kroku, by sme sa len ťažko posunuli ďalej. Päť dní zo šiestich nám pršalo. Vlastne to bol jediný daždivý a chladný týždeň v lete roku 2012. Nám to však nevadilo. Boli sme takí nadšení, že sme niečo dokázali, a preto nepoznáme vety ako "v daždi sa nedá kúpať", "v daždi sa nedá grilovať kura na kameni", "v daždi sa nedá...". Všetko sme to dali s technickými schopnosťami gymplákov, kedy sme hodinu a pol menili sviečku, či sa báli vyčistiť karburátor, lebo by sme ho nevedeli zložiť naspäť. Teraz sa na tom už sami smejeme. Bola to dokonalá prvá "expedícia". Najmä nám dala pocit, že na sny netreba čakať. 

Cesta do Prahy 2013

3 Babetty, 1 skúter, 8 dní, 1000 km

Ak vás cestovanie raz chytí, máte problém prestať. Rovnako to bolo aj pri nás. Od prvej cesty ubehlo zopár mesiacov a my sme opäť v tom kolotoči plánovania a príprav. Pred rokom to bolo 500 kilometrov, tak teraz to bude 1000! A rovno do Prahy! Prečo? To je jednoduché... Lebo sme tam neboli. Od minulého roku sme sa naučili vymeniť sviečku a opraviť defekt. Progres tam jednoznačne bol. Sebemenšia iná porucha by nás zastavila. Avšak riskli sme to. A viete čo? Vyšlo to. Po 4 dňoch cesty prichádzame do Prahy. Radosť je veľká asi ako Praha sama. Ak by som mal porozprávať všetky zážitky, zapísal by som tu niekoľko strán, a to bolo len pár dní na ceste.
Ide sa ďalej!

Na Babette do Moldavska a k Čiernemu moru 2014

4 Babetty, 5 motorov, 5 štátov, 34 dní, 4000 km

Keďže sme po predošlých cestách boli už o niečo skúsenejší (najmä, čo sa výmeny sviečok týka), tak sme sa rozhodli zájsť troška ďalej. Najprv sme rozmýšľali ísť do Paríža, no cesty a ceny tam pre nás a pre Babetty asi nenájdeme. Prešli sme prstom po mape na opačnú stranu, na východ, a v tom sa prst zastavil na Moldavsku. Nikto z nás nevedel, čo to je. Tak sme išli...

Na Babette do Ázie 2015

3 Babetty, 5 motorov, 7 štátov, 50 dní, 5000 km

Po minuloročnej 4000 kilometrovej ceste do Moldavska a k Čiernemu moru sme sa rozhodli vyraziť do Gruzínska a Arménska. Prečo? Pretože šliapanie do 2034m n.m. nám dalo zabrať a 34 dní na 4000 kilometrovej ceste sa nám zdalo veľa. Tak sme vyrazili na 50 dňovú, 5000 kilometrovú cestu, plnú stúpaní a klesaní (až do 3190m n.m.). A stálo to za to!

Na Babette za polárny kruh 2017

3 Babetty, 4 motory, 9 štátov, 60 dní, 8000 km

Už máme parenia sa s Babettami v 40 stupňových letných horúčavách dosť. Preto sme sa rozhodli vyraziť na najsevernejší pevninský bod Európy - Nordkinn. Batohy trhajúce arménske psy by mali vystriedať mierumilovné švédske medvedíky, dopravu blokujúce soby, masívne losy a raňajky kradnúce líšky.


Stránky vytvorené Zúfalým Babeťákom  |  Odmastnené v roku 2017
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky